Na súčasné umenie ľudia čakali ako na banány za minulého režimu

Autor: Simona Fochlerová | 7.10.2012 o 18:43 | (upravené 7.10.2012 o 19:35) Karma článku: 3,01 | Prečítané:  411x

Európske hlavné mesto kultúry spôsobilo masovú inváziu do košických ulíc, keď v sobotu odštartovalo tretí ročník projektu Biela noc/Nuit Blanche 2012. V predvečer Medzinárodného maratónu mieru to účasťou vyzeralo ako na „prvého mája", ale so zásadným rozdielom - návštevníkov priviedla ich prirodzená zvedavosť k umeniu a nie nútená ideológia, ktorá môže za to, že ľudia sa s novými formami umenia stretávali s niekoľko ročným odstupom a teraz sa isté „medzery" zapĺňajú aj prostredníctvom takéhoto projektu.

 

V tomto kontexte je najpodstatnejším práve slovo zvedavosť, pretože je nemožné, aby desiatky tisíc obyvateľov východného Slovenska vôbec poznali pojem „súčasné umenie", alebo že by im niečo hovorili mená umelcov svetového formátu ako Élise Morin, Dávid Černý (hoci tu existuje predpoklad, že toto meno zachytili pri škandále s Entropou, či pri inštalácii červeného autobusu s rukami v rámci letných olympijských hier v Londýne) alebo švajčiarskeho sound artistu Zimouna.

Predsa len o to ani vôbec nejde. Už od prvého ročníka kurátorka Bielej noci Zuzana Pacáková pre tento projekt vyberala umelcov veľmi fundovane a zároveň citlivo, aby návštevníkov neodradilo nepochopenie samotného diela, ale naopak, aby ich fascinovalo práve svojou (nazvime to) „inakosťou" (aby sme sa vyhli zavádzajúcim pojmom modernosti či originality). „Idem vstúpiť do nejakej inštalácie sivočiernej izby, kde mám nájsť akože samú seba či čo. Dobré končím, vy ste pred tým mappingom na Urbanke?" takto znel stručný telefonát mladej dievčiny v dlhom rade pred inštaláciou talianskeho umelca Eugenia Percossiho. Podstatné je, že tá slečna bola ochotná, tak ako desiatky ďalších, si vystáť rad, pretože bola zvedavá. Dokonca si vo svojom smartfóne okrem aplikácii sociálnych sietí nainštalovala aj tú „bielonočnú", kde si prečítala sprievodný text kurátorky. Ba aj vyslovila slovo „inštalácia" v rámci umeleckého slovníka, ktoré sa väčšine návštevníkov už nespája len s počítačovou terminológiou či s inštalatérstvom. Miestami bolo neuveriteľné počúvať dospelých i deti vyslovujúc slovné spojenia ako zvuková inštalácia, interaktívna inštalácia, performance, mapping či videoart, ktorých význam ako pojmu napĺňali svojimi vlastnými zážitkami z vnímania počas Bielej noci.

Tento rok bolo skoro doslova fyzicky nemožné navštíviť a vychutnať si každé ponúkané umelecké dielo, pretože neúmerne narastal čas čakania v rade s celkovým časom otvorenia projektu. A hoci veľa ľudí nepochopilo čaru videoartu Kristall od Christopha Girardeta a Mathiasa Mullera, alebo spoločnému divadelnému projektu francúzskeho divadla Là hors de a slovenskeho Na peróne, či zarážajúcu jednoduchosť nápadu osvetlených golfových loptičiek na drôtikoch s dvomi protiľahlými zrkadlami od Markéty Varadiovej, mali s nimi skúsenosť, ktorú môžu využiť kedykoľvek v budúcnosti pri mnohých príležitostiach. Presne tak, ide o skúsenosť s takýmito formami umenia.

Rekordná návštevnosť a spontánne reakcie ľudí dokazovali, že prirodzenosť človeka je aj schopnosť vnímať krásu a estetiku takéhoto umenia, ktoré im miestami vyrazilo dych (Water Carrier od Élise Morin, či mapping na Urbanovej veži s názvom Urban hiStory od maďarských umelcov Limelight) a mnoho ďalších.

Biela noc ako projekt zabáva i učí a zároveň postupne a veľmi citlivo a pomaličky, krok za krokom, vychováva ľudí každého veku a vzdelania k vnímaniu súčasného umenia. A čo je najpodstatnejšie, darí sa jej vytvoriť neopakovateľnú úžasnú atmosféru, v ktorej sa každý cíti ako v naozajstnom a pravom Európskom hlavnom meste kultúry (a to nielen v roku 2013).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?